František Hadrava si splnil detský sen. Vyučený zámočník z českého Vimperka si v priebehu dva a pol roka postavil lietadlo. A vo svojom rodnom meste sa s ním stal malou celebritou.

hovorí František Hadrava.

V Českej televízii bežali v 80. rokoch dve relácie o lietadlách pred 1. svetovou vojnou a počas nej. František mal vtedy 9 rokov a bol nadšený. Jeho vzor: "Červený barón". To bola prezývka pilota stíhačky Manfreda Albrechta, slobodného pána z Richthofenu, ktorý počas 1. svetovej vojny lietal väčšinou na červených trojplošníkoch.
A keď ho navyše nevlastný otec vzal na letecký deň, kde po prvýkrát videl skutočné lietadlá, bol úplne stratený.
Zatiaľ čo iné deti hrali futbal, František lepil modely lietadiel. Jeho sen: Chcel niekedy sám letieť trojplošníkom a byť hrdinom.

Keď dospieval, ustúpil jeho sen o lietaní do pozadia. František sa chcel stať radšej rockovou hviezdou. Ešte dnes vyzerá, ako keby patril do heavymetalovej kapely. Ale časom zistil, že na veľkú kariéru na javisku skrátka nie je dosť dobrý. A znovu si spomenul na lietanie.
Vďaka svojmu povolaniu - medzitým už pracoval ako zámočník v lesníctve - je remeselne veľmi zdatný a začal stavať svoje vlastné lietadlo.

Keď sa František každý deň po práci zavrel vo svojej dielni - s obrázkom "Červeného baróna" na stene nad hobľovacím stolom - a dumal nad konštrukčným návodom lietadla Mini-Max, susedia sa mu ešte smiali. Jeho sestra vyhlásila, že je pochabý. A aj on sám často pochyboval.

"V priebehu stavby bolo viac takých momentov, kedy to vyzeralo tak, že to lietadlo nedokončím, " zmieňuje sa František.

Ale nenechal sa odradiť. Kúpiť lietadlo a len lietať, to by pre Františka nikdy neprichádzalo do úvahy. Vedel, že ho tiež musí postaviť sám. Chcel sa cítiť ako v priekopníckych časoch - pre Františka je to najvzrušujúcejšia fáza dejín lietania, kedy nikto presne nevedel, či sa konštrukcia udrží vo vzduchu.

Motor dostal od jedného českého výrobcu, rýchlomer je z Ruska, otáčkomer je z Poľska. Celkom pracoval na projekte dva roky a potom pred ním konečne stála jeho vysnívaná "Vampira". S váhou len 175 kilogramov, a hlavne z dreva, ako si to vždy prial. Čadila a štikútala. Ale letela.

"Ten úspech má obrovský vplyv na to, do čoho sa potom človek ďalej pustí a ako. Akú sebadôveru v to má, " hovorí František Hadrava.

Pilotnému preukazu už tak nestálo nič v ceste. Pretože František ho ešte vôbec nemal. Presnejšie povedané, do tej doby absolvoval jednu jedinú letovú hodinu. Ale napriek tomu presne vedel, čo treba robiť. Koniec koncov, namontoval každú súčiastku a každú skrutku sám a lietadlami sa zaoberal už roky.

Kolegovia v práci sa Františka kedysi pýtali, či by si niekedy nechcel do práce zaletieť lietadlom. Ako povedali, tak urobil. O niekoľko dní neskôr pristál na lúke pred firmou a jednou rukou dotiahol ultraľahké lietadlo na parkovisko. Sledovali ho obdivné pohľady. Ako rockovú hviezdu.

Nikde inde sa František necíti tak voľný ako nad zelenými lúkami a lesmi svojho domova. Niekedy musí do vzduchu len na pár minút, aby si vyčistil hlavu. Nejde mu o čo najväčší počet nalietaných hodín. Chce predovšetkým tie najkrajšie prežiť.

"Toto už v podstate nie je koníček, to už je životný štýl," dodáva František.