Spoločne si definovali cieľ: citlivo prepojiť okolitú prírodu s osobitým charakterom domu.

Podstatou navrhnutého konceptu bolo zachovanie výhľadu do krásnej prírody okolo a čo najväčšie využitie miestnych prirodzených druhov rastlín a drevín.
Zároveň tam bola aj požiadavka, aby v okolí domu boli prvky bežné pre väčšinu záhrad, jako napríklad ohnisko, miesto na cvičenie jogy, hojdacia sieť, priestor na uskladnenie dreva či pre kompost.

V neposlednom rade sa spoločným menovateľom v Pavlovej záhrade stala „bezúdržbovosť“.
Trávu kosí kosou len dvakrát ročne, aby nechal čo najviac priestoru lúčnym kvetom. Záhrada skrátka žije, stačí si sadnúť do trávy a pozorovať.