Ako sám hovorí, všetko sa naučil od „starej školy“. Starí otcovia, ktorí mu v priebehu rokov odovzdávali svoje skúsenosti. Od zametania kotla sa nakoniec prepracoval až do riadiacej kabíny, kde spolu so strojvodcom poháňa lokomotívu vpred. Rovnaký výcvik dáva aj novoprijatým mladým a ako hovorí, vydržia len tí naozaj nadšení.

Spolu s ďalšími nadšencami rôzneho veku je členom združenia Historické centrum. V rámci organizácie spoločných brigád sa venujú svojej vášni. Jednému človeku by sa nepodarilo stroj ani rozbehnúť, nieto ešte opraviť. Je to veľký muž, ktorý vie, čo je to ťažká práca.

Ich pôsobiskom je staré železničné prístavisko v Českej Lípe, kde uchovávajú svoje poklady. Najdôležitejšia je pre nich ich parná lokomotíva Líza, ktorú ešte čaká dvojročná oprava, kým bude môcť opäť vyraziť na koľajnice. Druhou dominantou je Vrak. Vytiahli ho „zo žihľavy“ v Lounoch a vzali ho pod svoje krídla. Je to 70 rokov stará lokomotíva, ktorá má pred sebou ešte 20 rokov, kým sa vráti na koľaje. Vo svojej dobe to bola najmodernejšia parná lokomotíva. Kabína na koľajniciach. Vrak čaká na demontáž skrutiek. Oprava takejto parnej lokomotívy je o zámočníckych prácach a hrubej sile.

V dokoch majú odstavený aj stroj z Olomouca, ktorého prípravu na cestu sme zaznamenali. Spustenie lokomotívy trvá približne 7 hodín. Je potrebné pozametať kotolne, naložiť uhlie, namazať ložiská, pripraviť drevo, vodu, zatopiť a nechať stroj zahriať. Za normálnych okolností lokomotíva vychádza len na objednávku. Proces si vyžaduje zhruba 6 ľudí.

Jiří a jeho priatelia zo združenia sa s lokomotívou vybrali na cestu po Európe a každú cestu má zaznamenanú v knihe. Jiří sa počas svojho života tešil najmä z jázd, pri ktorých sa s priateľmi zapájali do svojho obytného vozňa, aby spoločne trávili čas na cestách. V súčasnosti ho baví najmä opravárenstvo, práca v dielni a skladanie lokomotív.