MACHER | Stories 057: Vôňa železa
Láska na prvé ovoňanie. Naučiť sa pracovať so železom bola poriadna drina, no dnes mu ide práca s kovmi ako po masle. S Vladom Eperješim, umeleckým kováčom prezývaným Vepi, sme sa rozprávali o jeho záľube, ktorá prerástla do fulltime práce.
Paradox môjho zamestnania, ktoré vykonávam teraz, je ten, že ja som vlastne vyučený elektrikár.“
V žiadnom zo svojich predchádzajúcich povolaní Vepi nenašiel zaľúbenie. Až poriadna fyzická práca, ktorá mu zamestnala ruky aj hlavu, sa stala tou vyvolenou, s ktorou je takmer 20 rokov a zostane už hádam navždy.
Od šróbika až po dračie auto
Vladimír Eperješi je samouk. Kováčskemu umeniu sa priúčal sám štýlom pokus – omyl. Začínal drobnosťami, no postupne začal vyrábať na mieru brány, mreže či zábradlia a dnes sa už nebojí pustiť ani do originálneho dračieho auta. Tvoria ho stovky šupín a približne tona železa. To už je teda poriadny drak, čo poviete?
Namiesto výrobnej haly detská izba
Vlada nájdete v Košiciach na Hrnčiarskej ulici. Napriek originalite a majestátnym rozmerom jeho diel nečakajte žiadnu veľkú halu – svoju dielňu volá detská izba. V nej sa hrá a dáva život spontánnym nápadom.
Sú veci, ktoré sú jednoduché, ktoré si len jednoducho s kriedou načmáram na stôl.“
To však neplatilo pre dračie auto, ktoré si pýtalo 3 roky práce. Výsledok však stojí za to a Vepi ním môže hrdo machrovať.
Umenie z odpadu
Výrobky spod rúk Vladimíra Eperješiho môžeme s čistým svedomím nazvať umením – šrot art. Nepotrebné, vyhodené, prehliadané kúsky? Raj pre Vlada.
Ja na šrotovisku vidím veci, ktoré dokážu upútať, ktoré nevidí šrotár. Pri vážení sa ma potom vždy pýta „Kde si to našiel?“
No čo – jednoducho má na to svoje železo čuch.
Dvojitá radosť
Pre Vlada je jeho práca záľubou, ktorej sa venuje s vervou. Najväčšou motiváciou je vytvoriť vždy niečo, čím môže svojim zákazníkom vyčariť úsmev. Vtedy má radosť aj on. Ak aj vám železo a práca Vladimíra Eperješiho zavoňali, zistite viac v nasledujúcom rozhovore.
