Skôr ako začnete kopať, premyslite si, ako veľmi budete plánovaný povrch zaťažovať. Jedná sa o dlažbu určenú pre vjazd auta do garáže alebo pre odstavnú plochu určenú na parkovanie? Potom musíte ísť minimálne 55-65 cm hlboko. Pokiaľ ide o cestičky, po ktorých budete len chodiť, stačí, keď pôjdete 25-35 cm pod zem.

A opäť podľa zaťaženia cesty patrí do rovných základov jedna alebo dve podkladové vrstvy štrku. Prvá, hrubá frakcia, slúži ako podklad pre cestu, po ktorej budete jazdiť autom.

V zhutnenom stave musí mať výšku 25-35 cm, na jej položenie sa používa kamenná drvina s hrubosťou 16-32 mm. Pre dokonalé zhutnenie vrstvy potrebujete vibračnú dosku.

Akonáhle položíte hrubú vrstvu, hneď po nej nasleduje jemný podklad s výškou 10-15 cm. Pri tomto podklade by mala byť hrubosť 4-8 mm. Aj ten musíte vibračnou doskou riadne "utlačiť".
Pre obyčajnú záhradnú cestičku alebo chodníček vedúci od bránky ku vchodu do domu stačí iba jedna jemná vrstva.

Takto pripraveným a zhutneným základom to chce dať nejaký formát, nemyslíte? Inými slovami, prišiel čas osadiť obrubníky. Ukladajú sa do navlhnutého betónového lôžka zhruba do 1/3 ich výšky a potom ich pomocou povrázku a vodováhy zarovnajte. Akonáhle betón stvrdne, nasypte medzi obrubníky ďalšiu vrstvu drviny s hrubosťou 4-8 mm.

Aj keď tieto podkladové vrstvy nie sú viditeľné, je veľmi dôležité, aby boli položené s čo najväčšou starostlivosťou. Akékoľvek pochybenie pri jeho príprave sa veľmi rýchlo prejaví, napr. prepadávaním dlažby. Aby ste docielili rovinu, nezaobídete sa bez niektorých pomôcok - dlhých drevených alebo oceľových latiek.

Kladenie zámkovej dlažby bude pre tých, ktorí majú za sebou všetky predchádzajúce kroky, hračkou. Hrúbka dlaždíc sa taktiež odvíja od zaťaženia cesty.

Auto unesú dlaždice s hrúbkou 80 mm, na chodníky vám budú stačiť 60 mm. Pri pokladaní dvakrát poklepte gumovou palicou od najnižšieho miesta dlaždice smerom k najvyššiemu. Spodnú vrstvu pod dlažbou pritom nesmiete nijako porušiť. Preto po nej nešliapte ani ničím neprechádzajte.

Na záver je nutné dlaždice vyškárovať pomocou kremičitého piesku so zrnitosťou 0-4 mm. Zasypte ním všetky medzery. Práve tento typ piesku, na rozdiel od vápenného alebo hlinitého, nedovolí tráve a machu prerásť skrz dlažbu.

A ak áno, rovno si u nás vyberte zatrávňovaciu dlažbu. Pri pokládke tohto typu je celý postup rovnaký ako pri zámkovej dlažbe až po fázu zapieskovania škár. Pri vegetačných dlažbách ale zatrávňovacie škáry a otvory zasypete zeminou alebo napr. ozdobným kamenivom.

Ak sa rozhodnete pre zatrávnenie, veľmi jednoducho a zároveň dokonale premiešajte zeminu s trávnou zmesou v bežnej miešačke. Nezabudnite hlinu v škárach stlačiť o 2 cm nižšie, než je vrchná časť dlažby. Len tak dáte tráve možnosť vytvoriť kvalitnú mačinu, ktorá sa neničí prechádzajúcimi autami a neublíži jej ani kosačka.

Ďalšou možnosťou, ako nechať vyniknúť váš pestovaný pažiť, je osadiť ho nášľapnými kameňmi. Rozmyslite si, ako kamene rozmiestniť, aby sa vám po nich ľahko chodilo, vyznačte si do trávnika ich obrys a trávnik vyrežte. Potom osaďte jednotlivé kusy dlažby.

Mali by byť asi 1 cm nad úrovňou súčasného trávnika, aby vám do neho časom nezarástli. Samotné zaplnenie vegetačných otvorov prebieha rovnako.

Pri tvorbe záhrady sa často podceňuje to najpodstatnejšie - terénne úpravy. Napriek tomu práve ony stoja na začiatku zrodu záhrady samotnej a tvoria preto úplný základ, ktorý by mal mať pevný stavebný kameň.

Ak teda máte možnosť, terénne úpravy si starostlivo naplánujte alebo k tomu prizvite odborníka, ktorý sa postará o dozor. My vám prezradíme, na čo si dať dobrý pozor a ako na to.

Terény by mali v každom prípade odvádzať vodu na také miesto, kde nebude vadiť krátkodobé zamokrenie alebo je potrebné túto vodu odvádzať z pozemku napríklad do drenáže či kanalizácie. Pri tvorbe terénnych úprav by ste teda mali dbať na to, aby voda nestekala k stavbe domu.

Je potrebné dať pozor na rozvoz pôvodných vrstiev zeminy. V praxi nastáva totiž problém, že stavebné firmy dajú naspodok terénu kvalitnú ornicu, ktorá bola pôvodne na povrchu pozemku a na ňu rozložia nekvalitné podorničie. To väčšinou obsahuje ílovité častice a kameň a úplne mu chýba organická hmota a živiny. Rovnako tak v ňom nie je aktívny pôdny život, ktorý je jednou z podmienok správnej funkcie pôdy. Zúrodniť takýto materiál trvá mnoho rokov a mnohokrát je efektívnejšie túto vrstvu odstrániť a nahradiť ju novou ornicou. To však znamená len ďalšie zbytočné výdavky.

• Najskôr sa vykonávajú tzv. hrubé terénne úpravy. Pri nich sa po pozemku napríklad po dokončení stavby domu rozvezie zvyšné podorničie a následne ornica. Tieto materiály sa rozvrstvia postupne tak, že najskôr príde na rad podorničie a až potom ornica. Tieto dve vrstvy sa vytvarujú tak, aby položili základ výsledným terénnym úpravám.
• Až potom prichádzajú na rad jemné terénne úpravy, pri ktorých sa z ornice odstránia veľké kamene, stavebná sutina a prípadné odpady. Ak je to potrebné, ešte sa po povrchu rozprestrie ďalšia kvalitná ornica.
• Ak existujúce materiály neumožňujú založenie trávnika, často sa v tejto fáze v priestore plánovanej trávnatej plochy rozloží vrstva kvalitného trávnikového substrátu. V tejto fáze sa dokončujú terény do ich konečnej podoby. Potom nasledujú výsadby rastlín, založenie trávnika a iné dokončovacie práce.

Čoskoro sami spoznáte, ako vám tieto záhradné úpravy skvalitnia život. Už žiadne vety typu: nešľapaj na trávu! Prezuj sa, máš topánky od hliny! Prší, nechoď na záhradu, je tam blato...
Vaša rodina bude ďalej žiť spokojným životom pokojne plynúcim medzi upravenými chodníčkami kľukatiacimi sa vašou kvitnúcou záhradou.