Všetky vŕtačky, prakticky bez výnimky, majú dnes v spúšťacom tlačidle reostat umožňujúci plynulú reguláciu otáčok. Majú tiež pomocnú rukoväť s uchytením na hĺbkový doraz. A čo s vŕtačkou môžete robiť?

Vŕtať je možné do rôznych materiálov s príklepom aj bez. To závisí od použitého vrtáka. Pri vŕtaní je dôležité používať otáčky odporúčané pre daný materiál a priemer vrtáka.

Vŕtačkou skrutkovať môžete, ale opatrne, funguje vo väčších otáčkach než skrutkovač. Keď nie ste opatrný, môžete strhnúť drážku alebo odkrútiť hlavičku vrutu, či skrutky. Ak budete skrutkovať dlhšiu dobu, nezabudnite nechať prístroj vychladnúť pretočením naprázdno.

Dôležité je použiť "metlu" správnej veľkosti a so správnou geometriou lopatiek, ktoré sú postavené pre redšie aj tuhšie materiály, lopatky položené, aj s menším odporom. Miešame od vody a roztok postupne zahusťujeme. Vŕtačkou pohybujeme hore a dole. Pozor na tangenciálne sily.

Pri brúsení, obzvlášť dlhodobejšom, na vŕtačku netlačte. Chladenie motora by bolo málo účinné a motor sa môže "spáliť". Ak sa vám zdá záber malý, vymeňte brúsne médium, je buď "upchaté" (zanesené) alebo má nevhodnú zrnitosť.

Tu pozor na radiálne a tangenciálne (bočné) tlaky. Vŕtačka je konštruovaná najmä pre axiálne zaťaženie (v osi). Obzvlášť pri lacnejších prístrojoch s puzdrom a nie ložiskom, môže dôjsť k poškodeniu uloženia výstupného hriadeľa.

Príklepový mechanizmus je pomocná funkcia, umožňujúca efektívnejšie vŕtanie do krehkejších materiálov. V prevodovke je umiestnené ozubnicové koleso, ktoré spôsobuje, že výstupný hriadeľ aj s vrtákom poskakuje dopredu a dozadu.

Tým dochádza k ulamovaniu triesky uberanej vrtákom a vŕtanie je efektívnejšie. Znamená to ale tiež, že výstupný hriadeľ musí byť uložený voľne, aby sa mohol v osi pohybovať.

Slúžia na presné vŕtanie v zámočníckej alebo stolárskej dielni, napríklad na nitovanie, vŕtanie otvorov pre závit alebo kolíkovanie. Absencia príklepového mechanizmu umožňuje kvalitnejšie uloženie výstupného hriadeľa a tým väčšiu presnosť.

Vŕtačky bez príklepu neoplývajú veľkým výkonom. Z časti je to preto, že vývrty "z ruky" mávajú malý priemer, ale hlavne preto, aby boli ľahké a dalo sa s nimi pracovať dlhodobo bez väčšej námahy. Nebývajú vybavené pomocným držadlom a nemožno ich väčšinou upnúť do stojanov a držiakov.

Tie sú už veľmi univerzálnymi prístrojmi. Okrem vŕtania do všetkých materiálov je možné ich využiť na vykružovanie, skrutkovanie alebo na použitie s rôznymi nástavcami napríklad pre brúsenie. Vŕtačky boli taktiež používané ako pohonná jednotka prídavných zariadení.

V základe je možné vŕtačky s príklepom rozdeliť na prístroje so stálym prevodom alebo s dvojstupňovou prevodovkou. Niektoré vŕtačky sú vybavené rozvinutou elektronikou, ktorá umožňuje regulovať veľkosť krútiaceho momentu, prípadne udržiavať vopred zvolené otáčky aj pri rozdielnom zaťažení.

Áno. Majú rôzne skľučovadlá (upínacie hlavy). Existuje vŕtačka s ozubeným vencom, ktorý doťahujeme kľúčom (alebo bez neho) a vŕtačka "bezkľúčová", kde skľučovadlo doťahujeme holou rukou.

Bezkľúčové skľučovadlá sú dvojplošné alebo jednoplošné. Rozdiel je v tom, že dvojplošné skľučovadlo je nutné uchopiť pre dotiahnutie, či povolenie za jednotlivé plôšky, teda oboma rukami, a nimi otáčať proti sebe.

Na utiahnutie jednoplošného skľučovadla síce tiež potrebujete obe ruky, ale buď je na prístroji umiestnené aretačné tlačidlo alebo je vreteno vŕtačky zaaretované automaticky.

Dnešným štandardom sú skľučovadlá s rozsahom 1,5-13 mm. Pri starších vŕtačkách bol používaný rozsah 1-10 mm. Niektoré ťažšie vŕtačky majú skľučovadlo s rozsahom 1,5-16 mm. Moderné bezkľúčové skľučovadlá majú zámok proti povoleniu.

(zvyčajne 3-3000 ot/min), je vhodná do bytu alebo pre kutila, ktorý ju používa naozaj len na vŕtanie menších priemerov a občasné skrutkovanie. Máva menší výkon, je ľahká, malá, obratná a skladná.

Obvykle máva aj väčší výkon motora než vŕtačka so stálym prevodom. Druhý prevodový pomer býva rovnaký ako pri vŕtačke jednorýchlostnej (0-3000 ot/min). Prvý prevodový pomer je silový, s nižšími výstupnými otáčkami (0-1500 ot/min).

Týmto pomerom možno vŕtať väčšie priemery dier, skrutkovať väčšie vruty a skrutky, vykružovať väčšie priemery, miešať stavebné zmesi. Tieto vŕtačky bývajú vybavené klznou spojkou, ktorá chráni používateľa pred "namotaním" pri zablokovaní nástroja.

• Používate vŕtačku ako pohonnú jednotku k inému stroju? Dajte pozor na sprevodovanie v danom zaťažení. Vŕtačka musí bežať voľne, aby stihla vychladnúť.

• Je veľký rozdiel, keď s vŕtačkou (každým strojom) pracujete v lete na slniečku alebo v dielni. Až 30 stupňov v okolitej teplote.
• Vŕtačka, ako každý podobný prístroj, sa ochladzuje najlepšie pri maximálnych otáčkach. Ak pracujete pri zvýšenom zaťažení (skrutkovanie alebo miešanie), nechajte prístroj vždy chvíľu vychladnúť pri voľnobežných otáčkach.
• Pozor na rozdelenie síl axiálnych (v smere osi vŕtačky) a radiálnych (kolmo na os vŕtačky), prípadne tangenciálnych (to sú bočné sily, nie v smere osi, ale ani nie kolmo na os). Vŕtačku sa snažte zaťažovať vždy len axiálne.
  Mnemotechnicky, keď spieva, ide axiálne, keď škrvčí, pracujete radiálne, či tangenciálne.
• Čo je možné robiť s pomalšími otáčkami, to nimi robte, za prehnanú rýchlosť nový vrták nekúpite.
• Medzi stolovou vŕtačkou a ručnou elektrickou vŕtačkou je obrovský rozdiel.
• Na vŕtanie sú najlepšie vŕtačky, na brúsenie brúsky. Každý prístroj, hoci má aj iné možnosti, je určený k jednej, určitej práci.