Existujú jednoročné aj viacročné popínavé rastliny. Jednoročné popínavé rastliny je potrebné každoročne vysievať alebo presádzať. Patrí medzi ne napríklad hrach voňavý a penové kvety.

Medzi viacročné popínavé rastliny patria listnaté aj vždyzelené rastliny. Popínavé rastliny možno zhruba rozdeliť na samoopelivé a popínavé. Mnohé samoopelivé rastliny majú priliehavé korene a rastú napríklad priamo pozdĺž stien.

Popínavé rastliny potrebujú na svoj rast nástroje a oporu.
Medzi vytrvalými popínavými rastlinami sú niektoré druhy, ktoré sú dokonca mrazuvzdorné. Medzi jednoročné popínavé rastliny patria napríklad: hrach, čiernooká Zuzana, japonský chmeľ a okrasná tekvica. Medzi viacročné popínavé rastliny patria niektoré vždyzelené druhy. Napríklad brečtan, zimolez a niektoré druhy plamienkov. Medzi trvalky, ktoré sú odolné aj voči chladu, patria napr:Clematis, zimolez, vinič, hortenzie, brečtan.

To, či je popínavá rastlina mrazuvzdorná, zvyčajne zistíte na prvý pohľad podľa štítku na rastline. Väčšina druhov plamienkov, brečtanu, zimného jazmínu je absolútne mrazuvzdorná.

Pokiaľ je zimolez záhradný na chránenom mieste, vydrží aj nízke teploty. Ak však žijete napríklad v podhorí, hrubá vrstva mulča alebo juty pomôže zimolez v zime ochrániť. To platí aj pre popínavé ruže.

Pnúce rastliny nielenže vyzerajú sakramentsky dobre, ale sú tiež neuveriteľne užitočné.

• Pnúce rastliny pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík.
• Popínavé rastliny viažu jemný prach.
• Popínavé rastliny poskytujú nielen potravu, ale aj biotopy pre hmyz a hniezdiská pre vtáky, čím prispievajú k zlepšeniu biodiverzity.
• Popínavé rastliny izolujú dom a fungujú ako prirodzená klimatizácia. Vďaka odparovacej schopnosti rastlín zaisťujú zelené fasády vyššiu vlhkosť vzduchu, a tým aj lepšiu miestnu klímu.
• Popínavé rastliny izolujú zvuk, a sú tak účinnou protihlukovou bariérou.
• Popínavé rastliny pomáhajú bojovať proti efektu mestského tepelného ostrova. Efekt mestského tepelného ostrova opisuje jav, kedy je v mestách často teplejšie ako na vidieku. Popínavé rastliny môžu tento problém znížiť.
• Popínavky zaberajú pri výsadbe veľmi málo miesta, a preto sú ideálne na výsadbu v obmedzených priestoroch.

Existuje mnoho druhov popínavých rastlín, ktoré môžete zasadiť aj do kvetináčov, veľkých kvetináčov a vyvýšených záhonov a umiestniť ich na balkón alebo terasu. Pokiaľ sa rozhodnete pre jednoročné popínavé rastliny, ako je napríklad Čiernooká Zuzana, nemusíte sa obávať prezimovania. Existuje však aj mnoho vytrvalých popínavých rastlín, ako je modrá réva alebo zimný jazmín, ktorým sa na balkóne dobre darí.

Pokiaľ chcete popínavé rastliny vysadiť do kvetináčov, použite špeciálnu zeminu do kvetináčov. Táto zemina poskytuje cenné živiny a zaisťuje optimálne pôdne podmienky. Týmto spôsobom budú popínavé rastliny rásť a prospievať aj na vašom balkóne.

Pri výsadbe popínavých rastlín dbajte na správnu veľkosť kvetináča. Na balkóne platí v zásade rovnaký pomer zeminy k rastline ako pri vonkajšom pestovaní: výsadbová jama by mala byť dvakrát väčšia ako koreňový bal a pod ňou by malo byť dostatok zeminy.
Pri výsadbe popínavých rastlín do kvetináčov je obzvlášť dôležité zaistiť dobrý odtok vody, preto by mal mať kvetináč rozhodne drenážne otvory. Najmä v horúcom lete musíte popínavé rastliny v kvetináčoch pravidelne zalievať.

Samosprašné rastliny majú obvykle priľnavé korene. Vďaka tomu si popínavé rastliny nájdu oporu aj na hladkých povrchoch, ako sú steny domov a murivo – a nie sú závislé na oporách.
Medzi samorasty patrí brečtan, popínavá hortenzia a divoká liana.
Samopnúce rastliny, tj popínavé rastliny bez priľnavých koreňov, potrebujú oporu, po ktorej sa môžu prepracovať nahor, napríklad mriežka alebo iná konštrukcia. Svoje výhonky omotajú okolo priečok mriežky a dostanú sa tak až na vrchol.
Pomôcku na pnutie potrebujú napríklad modrá réva, zimolez, trubač popínavý, krídlatka, plamienok a vínna réva.

Akonáhle je mriežka husto porastená, predstavuje dokonalú zelenú zástenu pre súkromie na vašom balkóne alebo terase. Stále vás však zaujíma, ako môžete a musíte mrežu upevniť?
Pokiaľ mrežu pripevníte k existujúcemu plotu alebo zábradliu, môžete jednoducho použiť sťahovacie pásky alebo, pre ešte stabilnejšie upevnenie, rúrkové svorky.
Pokiaľ mriežka stojí voľne na záhrade, vietor to má ľahké. Preto je dôležité mrežu riadne ukotviť. U ľahkej mriežky to možno vykonať napríklad pomocou zemnej kotvy. Väčšie mriežky, ako je pergola, potrebujú dokonca základy.
Alebo môžete použiť treláž s pergolou. Tá má vďaka ploche kvetináča a hmotnosti zeminy z kvetináčov stabilný podstavec.

Žiadna záhrada neponúka ideálne podmienky pre všetky rastliny. Je vaša záhrada obzvlášť slnečná? Alebo je prevažne v tieni? Veľa rastlín nemá rado extrémy, ale medzi popínavými rastlinami sú zástupcovia, ktorí sa v týchto podmienkach cítia obzvlášť dobre.K tým, ktoré milujú slnko, patrí napríklad modrý brečtan, zimolez a trubač. Naopak brečtan, pnúce hortenzie dávajú prednosť pobytu v tieni.

Väčšina popínavých rastlín má podobné nároky na zloženie pôdy. Sú citlivé na premokrenie v oblasti koreňov, takže pôda by mala byť bohatá na humus, a teda priepustná.Výnimkou je pnúca hortenzia, ktorá potrebuje kyslú pôdu. Tú najľahšie vytvoríte tak, že do výsadbovej jamy pridáte vrecko zeminy pre rododendrony.

Napriek tomu, že sú popínavé rastliny málo odolné voči premokreniu, potrebujú veľa vody. Preto sa odporúča pôda, ktorá absorbuje veľké množstvo vody bez toho, aby sa tvorilo podmáčané miesto. Mala by byť tiež čo najhlbšia, aby rastlina mala dostatok priestoru na rast a mohla sa tiež šíriť smerom dole.

Popínavé rastliny majú hlboké korene a mulčovaná pôda im prospieva: voda v pôde sa tak rýchlo neodparuje, pôda nelepí a je chránená pred vetrom, vodou a priamym slnečným svetlom – najmä plamienky nemajú rady priame slnečné svetlo pri báze. Pred rozprestretím mulčovacej kôry s výškou aspoň 7 cm vyčistite pôdu od buriny.

Popínavé rastliny majú veľkú listovú plochu a rýchlo odparujú veľké množstvo vody. Po výsadbe zalievajte popínavé rastliny v pravidelných intervaloch - spočiatku častejšie, v horúcich dňoch niekedy ráno a večer. To je dôležité najmä pre rastliny v tubách.

Rastlinné hnojivá podporujú prirodzený rast popínavých rastlín a napomáhajú tomu, aby vyrašili početné a bujné kvety. Ideálna doba na hnojenie popínavých rastlín je na jar pred rašením alebo počas rašenia.Vhodnými hnojivami pre popínavé rastliny sú organické záhradné hnojivá, napríklad rohovinové piliny.

Ak ste si vybrali vždyzelené popínavé rastliny, ako je brečtan, môžete ich vždy trochu skrátiť.Pokiaľ vám na záhrade alebo na balkóne rastú kvitnúce popínavé rastliny, je situácia trochu odlišná. Spôsob strihania kvitnúcich popínavých rastlín do značnej miery závisí od druhu popínavej rastliny.

Niekoľko príkladov:

V ideálnom prípade by ste mali vistáriu strihať dvakrát ročne: Prvý rez treba vykonať asi dva mesiace po odkvitnutí. Teraz skráťte postranné výhonky na približne 30-50 cm. V zime potom môžete tieto výhonky znova zrezať.

Samosprašné rastliny, ktoré majú vyrásť nad vašim domom, môžete po prvýkrát prerezať asi po 5-10 rokoch. Predtým však dbajte na to, aby ste mali čisté odkvapy a pod.

U plamienkov záleží na druhu. Druhy plamienkov, ktoré kvitnú iba v lete, treba prerezať koncom jesene - alebo prípadne skoro na jar. Druhy plamienkov, ktoré kvitnú dvakrát ročne, by sa mali mierne prerezávať až v novembri a decembri.