Kvalita semien je rozhodujúca pre to, či vyklíčia, vyrastú a budú prospievať, alebo či uschnú v pôde, do ktorej ste ich s nádejou zahrabali. Z tohto dôvodu spoločnosť HORNBACH dbá na to, aby vám ponúkali iba vysoko kvalitné semená, napr. od spoločnosti FloraSelf.

Pokiaľ chcete byť sebestační a potrebujete teraz veľa semien zeleniny, venujte pri nákupe semien pozornosť nasledujúcim bodom:

• Pri nákupe sa pozrite na trvanlivosť semien.
• Vyberte si správnu odrodu: Každá odroda má individuálnu dobu výsevu.
• Označenie F1 znamená, že sa jedná o hybridné osivo - hybridné odrody nie sú vhodné na ďalšie semenárenie.

Nehybridné (voľne opeľované odrody) je osivo, ktoré si odovzdáva pôvodné vlastnosti z generácie na generáciu. Naproti tomu u hybridov F1 ide o kríženie v prvej generácii. Znamená to, že pri ďalšom semenárení si semienka neuchovajú to, čo by ste od nich ďalšiu sezónu očakávali.

Pri nehybridných semienkach môžete žať semená a ďalší rok z nich vypestovať nové rastliny, ktoré budú takmer identické. Medzi také patria historické a pôvodné odrody, ktoré sa osvedčili v priebehu rokov vďaka svojim vlastnostiam, ako je chuť, odolnosť, farba, veľkosť atď. Ak ste v zahradničení nováčikmi, tak sa môže stať, že úroda ďalšiu sezónu 100% identická nebude - podmienky, počasie, opelenie - aj to môže mať vplyv na vlastnosti úrody.

Výhody hybridných semienok s označením F1 sú väčšia odolnosť voči chorobám, vyššie výnosy alebo silnejší rast. Vďaka týmto vlastnostiam sú F1 hybridy ideálnym osivom pre začiatočníkov. Na rozdiel od nehybridných semienok sa ale vyššie uvedené vlastnosti neodovzdávajú z generácie na generáciu. Vo väčšine prípadov sa výhody odrody pri ďalšom semenárení strácajú. Musíte teda každý rok kupovať nové osivo.

Mimochodom, pri produkcii F1 hybridov sa nepoužíva genetické inžinierstvo. Tie sa produkujú pomocou konvenčných techník šľachtenia a kríženia.

Existujú semená rastlín, ktoré sú v počiatočnej fáze veľmi citlivé na mráz alebo vyžadujú vyššie teploty, aby vôbec vyklíčili. Pretože počasie vonku nemôžete ovplyvniť, mali by ste si tieto semená predpestovať. Na okennom parapete alebo v skleníku.

Predpestovanie sadeníc je užitočné najmä pre rastliny, ktoré milujú teplo. Paradajky, uhorky alebo papriky. V závislosti od druhu môžete predpestované rastliny vysádzať na záhradu až v apríli alebo od polovice mája. Mrknite sa na náš kalendár pestovania, nech viete zase o kus viac.

Papriky, chilli papričky, baklažány, artičoky a paradajky sú rastliny s dlhšou dobou klíčenia. Pred vysadením do voľnej pôdy potrebujú aspoň dva mesiace predpestovania. Semená by ste mali vysievať do misiek v kvetináčoch na začiatku až v polovici marca. Nechajte ich klíčiť pri izbovej teplote 20-25 °C. Akonáhle sa vytvoria prvé listy, presaďte rastliny do väčších kvetináčov. Pokiaľ máte vykurovaný skleník, má zmysel začať s pestovaním v januári alebo februári.

Väčšina byliniek vyžaduje teplotu klíčenia nad 20 °C. Semená vysajte do pestovateľských nádob po dvoch semenách. Výnimku tvorí bazalka a pažítka. Tu rozptýľte asi desať semien do o niečo väčších kvetináčov s pestovateľskou alebo bylinkovou zeminou.

Letničky, ako sú napr. lobelky, papuľka, aksamietnica, plamenník, petúnia alebo cínie môžete vysievať vo februári alebo v marci do vnútorných priestorov alebo do vyhrievaného skleníka. Von ich môžete zasadiť v máji - potom ale budú kvitnúť iba od konca leta do prvých mrazov.

Ste pripravení na predpestovanie na okennom parapete? Na výsev rastlín budete potrebovať okrem iného nasledujúci materiál:

Mnoho rastlín je vhodných pre priamy výsev – najmä druhy rastlín zo strednej Európy alebo podobných klimatických pásiem. Je to samozrejme praktické, pretože priamy výsev vám ušetrí časovo náročnú prípravu pred pestovaním.
K priamemu výsevu sú vhodné napríklad tieto rastliny:

Mladé rastliny z predpestovania môžete pomaly aklimatizovať na vonkajšie prostredie. V teplejších dňoch (od 10 °C) ich dajte na niekoľko hodín von. Spočiatku rastliny znášajú priame slnečné svetlo len krátko.

Predpestované rastliny šalátu, mangoldu a kapusty môžete na záhradu vysádzať už od apríla, kedy sa môžu objaviť už len mierne mrazy. Pre pokoj duše ich ale ešte chráňte netkanou textíliou na záhradu. Okrem ochrany pred mrazmi chráni aj pred škodcami a urýchľuje rast. To platí aj pre vyvýšené záhony a parenisko.

Druhy citlivé na mráz, napr. plodovú zeleninu, môžete na záhony vysádzať od polovice mája, po ľadových mužoch.

Sadenice a mladé rastliny pôsobia na slimáky a ulitníky ako magnet a behom chvíle je všetka vaša práca zničená. Môžete rozsypať granule proti slimákom, ale je potrebné ich znovu aplikovať, najmä po silnom daždi.

Bezpečnejšie sú špeciálne "ploty" proti slimákom. Ak ich inštalujete pri zakladaní záhona (alebo vyvýšeného záhona), tak predtým skontrolujte, či sa na ňom nevyskytujú vajíčka slimákov. Ochrana proti slimákom udrží škodnú trvalo mimo dosahu.

V zime, keď už máte úrodu pod strechou alebo pomaly dochádzajú zásoby vlastnoručne vypestovanej zeleniny, sú klíčky a microgreens zdravou a rýchlou alternatívou. Klíčky sú sadeničky, ktoré môžete spracovať po vytvorení prvých listov.

Okrem vitamínov sú klíčky bohaté na sekundárne rastlinné látky, ktoré majú pozitívny vplyv na naše zdravie. Vďaka čerstvosti a škále chutí sa hodia predovšetkým do studenej kuchyne. Medzi najznámejšie klíčky patria sójové klíčky, čo sú vlastne semenáčiky fazuľe mungo alebo rýchlo rastúca žerucha. Doma si môžete vypestovať aj mladé reďkovky, rukolu, kaleráb, brokolicu, kapustu, horčicu alebo celé zmesi microgreens.